Category: Blog

Podpora elektromobility v podmienkach SR

Vláda Slovenskej republiky minulý týždeň so skoro ročným oneskorením konečne schválila tzv. Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike (Akčný plán), ktorý obsahuje 15 konkrétnych opatrení na rozvoj toho segmentu. Akčný plán a jednotlivé opatrenia majú byť realizované do dvoch rokov a majú priblížiť elektromobilitu širokej verejnosti a motivovať ju k využívaniu tohto alternatívneho pohonu.

Podpora elektromobility v podmienkach SR

Akčný plán reaguje na celosvetový trend nástupu elektromobilov na trh a na snahy európskych štruktúr o zrýchlenie rozvoja elektromobility. Opatrenia, ktoré Akčný plán prináša, majú tak charakter priamej, ako aj nepriamej podpory používania vysokoekologických a nízkoemisných vozidiel a ich cieľom je zvýšenie atraktivity elektromobility, sprístupnenie bežnému spotrebiteľovi a v konečnom dôsledku nárast počtu elektromobilov na cestách. Jedná sa o nasledovné opatrenia:

Dotácie na nákup elektromobilov a plug-in-hybridov

Viaceré svetové automobilky avizovali, že plánujú tento rok uviesť na trh niekoľko nových modelov s dojazdom okolo 400 km, preto Ministerstvo hospodárstva SR chce pokračovať v pilotnom projekte na priamu podporu využívania elektromobilov, a teda bude aj naďalej poskytovať dotácie na nízkoemisné vozidlá. Čo sa týka výšky podpory tá by mala byť približne rovnaká ako v pôvodnej schéme podpory teda vo výške 5.000 € na kúpu elektromobilu, a vo výške 3.000 € na kúpu tzv. plug-in hybridov. Podrobnosti o tejto dotačnej schéme by mali byť známe v priebehu mesiaca apríl 2019.

Dotácie na výstavbu nabíjacích staníc

Ministerstvo hospodárstva SR by malo v súlade s Akčným plánom poskytovať aj dotácie na podporu výstavby, či rekonštrukcie verejne prístupných nabíjacích staníc (mimo hlavných koridorov ciest, a teda hlavne v mestskom prostredí) pre elektromobily. Žiadať o dotácie na tento účel budú môcť obce, vyššie územné celky, ako aj právnické či fyzické osoby. Podrobnosti o tejto dotačnej schéme by mali byť známe v priebehu dvoch mesiacov (máj-jún 2019)

Podpora elektromobility v podmienkach SR

Podpora elektromobility v podmienkach SR

Zjednodušenie procesu výstavby nabíjacích staníc

Akčný plán tiež výrazným spôsobom zjednodušuje administratívny proces pri výstavbe nabíjacích staníc a ich povoľovaní príslušnými stavebnými úradmi. Predovšetkým aktuálne platné usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR spôsobovalo v praxi mnohé výkladové problémy, preto prijatie nového stavebného zákona (1.1.2020) v tomto smere výrazne zjednoduší a zjednotí tento proces.

Odpisovanie dva roky

Značnou motiváciou pre podnikateľov bude zavedenie novej odpisovej skupiny pre elektromobily a nabíjacie stanice, kde doba odpisovania bude 2 roky (aktuálna doba odpísania pre elektromobily je 4 roky a pre nabíjacie stanice je to až 6 až 8 rokov).

Povinnosť vybudovať nabíjaciu stanicu v prípade budovania nových parkovacích miest

Akčný plán dokonca plánuje zaviesť povinnosť budovať nabíjaciu infraštruktúru pri nových budovách s viac ako 10 parkovacími miestami (nebytová budova – jedna nabíjacia stanica s trúbkovými rozvodmi pre najmenej jedno z piatich parkovacích miest a v prípade bytových domov pre každé parkovacie miesto). Predmetné opatrenie sa bude realizovať v súlade so schválením znením smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti z 30. mája 2018.

Vytvorenie nízkoemisných zón

Akčný plán reaguje aj na tému tzv. nízkoemisných zón. Obce budú môcť rozhodnúť o zavedení nízkoemisných zón prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, v ktorom obec vymedzí časť územia, na ktoré budú mať povolený vstup iba vozidlá s určenou emisnou triedou.

Špeciálna farebná ŠPZ

Na rozlíšenie elektromobilov od vozidiel poháňaných spaľovacím motorom by malo slúžiť farebné odlíšenie označenia elektromobilov. Elektromobily budú mať špeciálnu farebnú ŠPZ – zelenú.

Bus-pruhy pre elektromobily

Elektromobily so špeciálnom zelenou ŠPZ na rozdiel od iných vozidiel budú môcť parkovať v nízkoemisných zónach, prípadne budú môcť jazdiť vo vyhradených bus-pruhoch.

Nabíjacie stanice na parkovacích miestach verejnej správy

Nabíjacie stanice by mali byť aj na parkoviskách štátnych inštitúcií, to však bude záležať či konkrétna štátna inštitúcia má vyhradené parkovacie miesto pre verejnosť a či bude mať záujem realizovať inštaláciu nabíjacej stanice, nakoľko dané opatrenie má len odporúčací charakter, a teda nie je záväzné.

Podpora výskumu a inovácii

V súvislosti s rozvojom elektromobility sa Akčný plán zaoberá aj podporou výskumu, vývoja a výroby elektrobatérii, čo bude mať vplyv nielen na rozvoj elektromobility, ale aj na vznik nových pracovných miest a vznik batériového odvetvia pre automobilový priemysel. Cieľom Akčného plánu je vytvoriť konkurencieschopnú priemyselnú výrobu batérií elektromobilov a posilnenie recyklácie batérií.

Prispôsobenie pracovnej sily pre potreby elektromobility

Navrhujú sa vytvoriť rámcové podmienky, na základe, ktorých bude možné vytvorenie odbornej kvalifikácie v oblasti odbornej spôsobilosti v elektrotechnike, ktorá bude definovať samostatnú činnosť pre vykonávanie vývoja, výroby a opráv elektrických vozidiel.

Informačná kampaň

Súčasťou Akčného rozvoja je aj pripravovaná informačná kampaň, ktorej úlohou je oboznámiť verejnosť nie len s priamymi výhodami, ktoré plynú z prechodu na elektromobil, ale aj informovať verejnosť o alternatívnych palivách využívaných v doprave a o ich šetrnom a pozitívnom vplyve na životné prostredie.

Zelené verejné obstarávanie

Aj keď povinnosť tzv. „zeleného“ verejného obstarávania nie je povinnosťou pre verejnú správu, verejná správa by mala ísť príkladom a obstarávať elektrické vozidlá a pristupovať k obstarávaniu tovarov a služieb zohľadňujúc hospodárnosť a ekologickosť.

Podpora elektromobility v podmienkach SR a jej zahrnutie do všetkých politík a stratégií SR

Pri prijímaní nových legislatívnych a nelegislatívnych materiálov by mal byť braný zreteľ na elektromobilitu vzhľadom na jej dôležitosť a prierezovosť.

Vytvorenie právneho, technického a obchodného prostredia pre elektromobilitu

Z dôvodu potreby koordinácie postupov pri zavádzaní a vyhodnocovaní jednotlivých opatrení, Akčný plán navrhuje zriadiť medzirezortné skupiny s účasťou každého dotknutého útvaru a odborných organizácií.

Akčný plán tak pomerne komplexne reaguje na základné otázky súvisiace s podporou elektromobility na Slovensku. Keďže Akčný plán sa primárne zaoberá len elektrickou energiou, je možné predpokladať, že Ministerstvo hospodárstva SR ako predkladateľ Akčného plánu v dohľadnom čase vypracuje podobné akčné plány aj pre ostatné alternatívne palivá ako napr. stlačený a skvapalnený zemný plyn, či hydrogén.

JUDr. Matej Slezák

Ďalšie články / Aktuality

Read More
Novela zákona o energetickej efektívnosti

Garantovaná energetická služba vo verejnom sektore

 

Novela zákona o energetickej efektívnosti 

Energetická efektívnosť je definovaná v zákone č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o EE“) ako „proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov.“

Prijatím Zákona o EE sa vytvoril právny základ na rozvoj tohto segmentu podnikania v Slovenskej republike, a to prostredníctvom poskytovania energetických služieb zo strany tzv. poskytovateľov podpornej energetickej služby a poskytovateľov garantovanej energetickej služby.

Poskytovatelia energetickej služby poskytujú služby, na základe ktorých dochádza k preukázateľne overiteľným a merateľným alebo k odhadnuteľným úsporám energie a k zlepšeniu energetickej efektívnosti, a ktoré umožňujú dosiahnuť finančnú alebo materiálnu výhodu pre prijímateľa energetickej služby.

Zákon o EE rozpoznáva dva druhy energetických služieb, pričom z hľadiska istoty, že vynaložené investície do rekonštrukcie/modernizácie sa skutočne vrátia z dosiahnutých úspor, predstavuje najistejšiu formu práve garantovaná energetická služba tzv. EPC model (Energy Performance Contracting).

Prostredníctvom tejto formy energetickej služby sa poskytovateľ garantovanej energetickej služby zaväzuje, že vykoná energeticky efektívne opatrenia (rekonštrukcia/modernizácia), a to na vlastné náklady, ktoré prijímateľ energetickej služby následne priebežne spláca z garantovaných úspor, ktoré poskytovateľ garantovanej energetickej služby zaručuje.

Počnúc od 1. februára 2019 bude platiť novela Zákona o EE, ktorá vytvorí podmienky na rozvoj garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore, pričom po splnení tam uvedených podmienok sa takéto výdavky verejného sektora nebudú započítavať do verejného dlhu Slovenskej republiky[1].

Novela detailnejšie vymedzila okruh práv a povinností v rámci zmluvy o energetickej efektívnosti, ktorá bude uzatvorená medzi subjektom verejnej správy ako prijímateľom garantovanej energetickej služby a súkromným subjektom ako poskytovateľom garantovanej energetickej služby, pričom medzi hlavné zmeny možno zaradiť:

  • poskytovateľ garantovanej energetickej služby nebude mať k dispozícii celý predmetný majetok verejnej správy, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať iba údržbu a opravy v rozsahu vykonanej obnovy;
  • v prípade zhodnotenia budovy nevznikne k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa garantovanej energetickej služby;
  • poskytovateľ garantovanej energetickej služby bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr však do odovzdania zariadenia do prevádzky;
  • s majetkom verejnej správy, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti, bude môcť vlastník alebo správca voľne nakladať, či už prevodom správy alebo prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa garantovanej energetickej služby;
  • zmluva o energetickej efektívnosti bude môcť byť skončená odstúpením a výpoveďou, pričom skončenie zmluvy o energetickej efektívnosti uzavretej na dobru neurčitú si bude vyžadovať osobitné náležitosti;
  • postup pri predčasnom skončení zmluvy o energetickej efektívnosti z hľadiska úhrady účtovnej hodnoty investičných nákladov;
  • a iné.

Je potrebné podotknúť, že vzor zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor má zverejniť na svojom webovom sídle Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (pozn. v čase písania tohto článku zatiaľ nebola zverejnená), pričom subjekty verejnej správy v prípade, že sa chcú vyhnúť dopadu na limity zadlžovania, sa musia riadiť/mať zmluvnú dokumentáciu v súlade s týmto vzorom zmluvy.

V zmysle prechodných ustanovení Zákona o EE, zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavreté pred 1. februárom 2019 zostávajú aj po účinnosti novely Zákona o EE naďalej v platnosti, čím sa umožní pokračovanie už existujúcich projektov využívajúcich garantovanú energetickú službu.

Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike je viac ako 10.000 verejných budov, ktoré sa z veľkej časti vyznačujú zvýšenou energetickou náročnosťou, tzv. EPC model predstavuje značný potenciál na modernizáciu/rekonštrukciu verejných budov bez potreby priamej kapitálovej investície na tento účel z verejných zdrojov, potenciál znížiť prevádzkové náklady verejnej správy a  zlepšiť kvalitu životného prostredia, pričom nakoľko Bratislavský kraj disponuje najväčšou podlahovou plochou verejných budov, práve v tomto kraji možno očakávať najväčšiu aktivitu v tomto smere. 

[1] Novela reaguje predovšetkým  na fakt, že v prípade energeticky efektívnych opatrení, ktoré neboli podporené pomocou Európskych štrukturálnych a investičných fondov, tie automaticky zvyšovali verejný dlh.

Spracoval: JUDr. Matej Slezák

Foto: PIXABAY

Mohlo by vás zaujímať…

Advokátska kancelária IUS AEGIS Bratislava o reforme OZE
Veterné elektrárne v podmienkach Slovenskej republiky
Read More
Dlho očakávaná reforma podpory OZE

Advokátska kancelária IUS AEGIS Bratislava o reforme OZE

V medzirezortnom pripomienkovom konaní máme dlhoočakávaný zákon roka v oblasti energetiky, slovenské Ministerstvo hospodárstva už vie, ako by chcelo zreformovať systém podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚKVET) a novela zákona o podpore OZE/VÚKVET uzrela svetlo sveta. Síce je priskoro konštatovať jej finálnu podobu vrátane podzákonných predpisov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a Ministerstva hospodárstva SR (MHSR), avšak v tomto článku ponúknem aspoň predbežné parametre tohto dlho-očakávaného zákona.

Nová schéma podpory OZE/VÚKVET má podporovať trhovo orientovaný prístup v tomto odvetví v súlade s usmernením EÚ o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky. Treba poznamenať, že predmetná novela nerieši len zmenu systému podpory, ale zavádza o.i. aj inštitút lokálneho zdroja, kompenzáciu TPS pre veľkých priemyselných odberateľov nad 1 GWh ročnej spotreby, neoprávnenú dodávku do sústavy, legalizuje platenie G-komponentu a iné. MHSR odôvodňuje zmenu systému podpory OZE/VÚKVET predovšetkým z dôvodu pokročilej fázy vývoja OZE/VÚKVET technológií a rovnako množstvom elektriny na straty, ktoré prevyšuje reálne straty v regionálnych distribučných sústavách.

Nová schéma podpory má prispieť predovšetkým k plneniu klimatických cieľov vytýčených zo strany EÚ (27% až 35% podiel OZE na hrubej spotrebe elektriny do 2030) a opätovne po niekoľkoročnej odmlke rozprúdiť OZE/VÚKVET odvetvie v Slovenskej republike. Celý systém podpory OZE/VÚKVET má byť pod patronátom tzv. zúčtovateľa podpory, pričom za tohto „čierneho petra“ bol určený Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Jeden subjekt namiesto súčasných troch má zaručiť centralizáciu správy a financovania, zníženie administratívnych nákladov, nákladov na predikciu a spravovanie odchýlky.

Za súčasného zachovania prednostného pripojenia, prístupu a distribúcie elektriny, vo všeobecnosti možno reformu schémy podpory OZE/VÚKVET rozčleniť na:

  • Doplatok + výkup elektriny + prevzatie zodpovednosti za odchýlku: pre zariadenie výrobcu elektriny s inštalovaným výkonom do 250 kW vyrábajúci elektrinu z vody, geotermálu, bioplynu, skládkového plynu, plynu z čističiek odpadových vôd a VÚKVET.

Tzv. „staronový“ typ podpory sa bude uplatňovať najneskôr do 31. decembra 2033, najviac však po dobu 15 rokov odo dňa uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Zmluva o výkupe elektriny sa bude uzatvárať s  výkupcom, zmluva o prenesení zodpovednosti za odchýlku s určeným subjektom zúčtovania a zmluva o doplatku s OKTE.

  • Doplatok (Feed in tariff): pre zariadenie výrobcu elektriny s inštalovaným výkonom od 251 do 500 kW vyrábajúci elektrinu z vody, geotermálu, bioplynu, skládkového plynu, plynu z čističiek odpadových vôd a VÚKVET (do 1 MW).

Títo tzv. „doplatkári“ síce budú mať nárok na doplatok, ale vyrobenú elektrinu budú musieť sami umiestňovať na trh (predaj elektrinu zvolenému obchodníkovi) vrátane vlastnej zodpovednosti za odchýlku. Tento typ podpory sa bude uplatňovať po dobu 15 rokov odo dňa uvedenia zariadenia do prevádzky. Zmluva o doplatku sa uzatvára s OKTE. Výška doplatku bude tak ako doteraz predstavovať rozdiel medzi cenou elektriny v cenovom rozhodnutí a  cenou vykupovanej elektriny každoročne stanovenou zo strany URSO do 30. júna.

MHSR bude každoročne zverejňovať do 30. júna možný/potencionálny inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny z OZE a VÚKVET, ktoré možno postaviť, pričom ak by bol na trhu prekročený daný stanovený limit, URSO bude oprávnené prerušiť cenové konanie s výrobcom elektriny, a tým pádom mu neschváliť rozhodnutie o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku. Obdobné platí aj pre bod 1) vyššie.

  • Príplatok (Feed in premium)nový systém: sa má vzťahovať na zariadenie výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom od 10 kW do 50 MW ako výsledok aukcie vyhlásenej zo strany MHSR. Detaily výberového konania upraví vyhláška MHSR. MHSR teda bude rozhodovať o tom, akú technológiu uprednostní a o aký objem elektriny z OZE/VÚKVET bude mať záujem.
Dlho očakávaná reforma podpory OZE

Tento typ podpory sa bude uplatňovať 15 rokov odo dňa uvedenia zariadenia do prevádzky. Výška príplatku bude predstavovať rozdiel medzi víťaznou cenou v MHSR aukcii a stanovenou cenou vykupovanej elektriny. Zmluva o príplatku sa uzatvára s OKTE. Rovnako ako pri tzv. doplatkárov, aj títo výrobcovia elektriny budú musieť samostatne umiestňovať elektrinu na trh – predaj elektriny zvolenému obchodníkovi a vlastnú zodpovednosť za odchýlku.

Pre všetky vyššie uvedené tri spôsoby podpory OZE/VÚKVET je rozhodujúca výška výkupnej ceny, od ktorej závisí výška doplatku a rovnako príplatku. Výkupnú cenu bude stanovovať každoročne ÚRSO ako predpokladanú trhovú cenu elektriny (upravenú o koeficient) a nie ako dnešnú cenu na straty – aritmetický priemer ceny elektriny na straty troch regionálnych PDS.

Jedným z rizík pre výrobcov je zavedená možnosť nevyplácania doplatku a príplatku v prípade ak počas dvoch obchodných hodín na veľkoobchodnom trhu sú záporné ceny. Rovnako podpora sa nebude poskytovať pre výrobcov, ktorí predstavujú ostrovnú prevádzku, a teda sú trvale odpojené od distribučnej sústavy. Zároveň by regulačný úrad mohol naďalej zmeniť cenu elektriny pre stanovenie doplatku, a tiež cenu ponúknutú v úspešnom tendri, a to na základe zmeny ceny vstupných surovín použitých na výrobu elektriny (dosiaľ tzv. kladný alebo záporný palivový príplatok). Určite pozitívnou skutočnosťou pre výrobcov elektriny je, že „zabudnutie“  si plnenie si svojich oznamovacích povinností nebude predstavovať sankciu v podobe nemožnosti uplatnenia si podpory na nasledujúci kalendárny rok, teda tzv. strata podpory sa už nenachádza v predkladanej novele. Pribudnú však povinnosti nové povinnosti voči OKTE a povinnosti s inštaláciou priebehového merania. Pre súčasných výrobcov elektriny predmetná novela znamená, že najneskôr do konca roka 2018 budú musieť uzatvoriť (i) s  výkupcom elektriny zmluvu o povinnom výkupe (nahrádzajúc zmluvu o výkupe elektriny na straty) a (ii) zmluvu o doplatku s OKTE a (iii) zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku s určeným subjektom zúčtovania. Zabezpečiť priebehové meranie pre zariadenia s inštalovaným výkonom nad 100 kW na svorkách generátora, technologickú vlastnú spotrebu. Rovnako súčasní výrobcovia majú možnosť vystaviť sa trhovým signálom v podobe práva na zmenu systému podpory, teda prechodu z práva na doplatok a výkupu na príplatok, pričom stanovená cena elektriny v cenovom rozhodnutí predstavuje akoby ponúknutú cenu v aukcii, pričom príplatok sa zvyšuje o cenu odplaty pre výkupcu elektriny a určeného subjektu zúčtovania.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že všetky dotknuté subjekty sú spokojné, podporovatelia OZE/VÚKVET a investori dostanú lokálny zdroj a nové možnosti investícii do výrobných zariadení a priemyselníkom roky volajúcich po nižšej TPS bude vykompenzovaná časť zaplatenej TPS. Vyzerá to až príliš pozitívne, ktovie či rovnaké nadšenie má aj štát – MHSR, resp. OKTE.  Aj z toho dôvodu novela zaviedla možnosť MHSR financovať deficit OKTE na vyplácanie podpory. Možno predpokladať, že zavedením aukčného systému sa zvýši konkurencieschopnosť výrobcov elektriny, pretože sa zintenzívni súťaž medzi nimi. Z hľadiska nákladov, ako aj správy elektrizačnej sústavy je forma aukcie určite výhodnejší systém ako garantovaná cena vopred neurčitému počtu výrobcov elektriny. Štát tým získa pevnejšiu kontrolu nad rozvojom tohto priemyslu, otázne je ako si s tým poradí. Dôležité bude stanoviť aukčný objem v súlade s očakávaným dopytom a neklásť zbytočné bariéry, ktoré bránia rozvoju súťaže. V zmysle skúseností zo západnej EU, u aukčných schém sa predbežne potvrdzuje vyššia efektívnosť a finančné úspory v porovnaní so systémom pevných garantovaných cien.

Rovnako treba veriť, že MHSR si splní svoje povinnosti v oblasti hospodárskej súťaže a na rozdiel od pôvodnej schémy podpory, túto už notifikuje Európskej komisii.

JUDr. Matej Slezák,  advokát
advokátska kancelária,  ius aegis s.r.o.

Read More
Konečný užívateľ výhod už aj v Obchodnom registri

Ak máte zapísanú spoločnosť v Obchodnom registri alebo plánujete založiť novú spoločnosť, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra, mali by ste zbystriť pozornosť. Vo februári tohto roku bol prijatý zákon č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela“), ktorý sa síce zameriava na odhaľovanie praktík, ktoré nazývame aj „pranie špinavých peňazí“ a financovanie terorizmu, ale predmetnou Novelou sa novelizoval aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom pribudla pre všetky právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, nová povinnosť spočívajúca v povinnosti určiť a zapísať do Obchodného registra osobu – konečného užívateľa výhod. Táto povinnosť však nebude platiť pre tie subjekty, ktoré sú buď subjektom verejnej správy, alebo emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu.

Súčasťou zapisovaných údajov, ktoré bude zároveň možno vidieť aj vo výpise z obchodného registra, bude teda okrem údajov, ako sú napr. sídlo, obchodný názov, štatutárny orgán, výška základného imania a pod., aj identifikácia konečného užívateľa výhod.

Právnická kancelária IUS AEGIS

Konečný užívateľ výhod už aj v obchodnom registri

Konečným užívateľom výhod podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je fyzická osoba, ktorá:

  • má priamy alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet najmenej 25 % na hla­sovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,
  • má právo vy­menovať, inak ustanoviť alebo odvo­lať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe, alebo akéhokoľ­vek ich člena,
  • ovláda právnickú osobu iným spôsobom alebo
  • má právo na hospodársky prospech naj­menej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.

Ak nie je možné určiť konečného užívateľa podľa vyššie uvedených kritérií, za konečného užívateľ výhod sa považuje člen vrcholového manažmentu, čiže štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Konečný užívateľ výhod je teda ten, kto skutočne ovláda a kontroluje predmetnú právnickú osobu.

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

Vzhľadom na prijatie Novely je v medzirezortnom pripomienkovom konaní aj zmena vyhlášky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len „Zmena vyhlášky“), prostredníctvom ktorej sa majú zmeniť a doplniť formuláre, ktorými sa obchodné spoločnosti do obchodného registra zapisujú alebo sa do obchodného registra zapisujú zmeny v týchto obchodných spoločnostiach.

V čase napísania tohto článku pripravovaná Zmena vyhlášky tieto formuláre mení tak, že formuláre návrhov na zápis nových spoločností do obchodného registra (tzv. prvozápis) budú doplnené o ďalší zapisovaný údaj, a to práve o konečného užívateľa výhod.

Taktiež vznikne nový samostatný zmenový formulár, ktorým sa budú údaje o konečnom užívateľovi výhod zapisovať pre spoločnosti, ktoré v obchodnom registri už zapísané sú. Tento formulár bude slúžiť zároveň aj na zápis akýchkoľvek zmien údajov o konečnom užívateľovi údajov, resp. výmaz starého konečného užívateľa výhod a zápis nového užívateľa výhod.

Za samotný zápis konečného užívateľa výhod, resp. za zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, sa v zmysle Novely nebude platiť súdny poplatok na rozdiel od ostatných zápisových konaní.

O osobe konečného užívateľova výhod sa budú uvádzať nielen jeho identifikačné údaje, ale aj údaje, na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod, teda napr. či ide o fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, v prospech ktorej právnická osoba vykonáva svoju činnosť a  údaje, ktoré zakladajú jej postavenie konečného užívateľa výhod (viď body (i) až (iv) vyššie).

Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa nebudú musieť dokladať žiadnymi listinami, z ktorých budú vyplývať údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Inými slovami, pri zápise konečného užívateľa výhod do obchodného registra sa nebude vyhotovovať verifikačný dokument (ako v prípade zápisov do registra partnera verejného sektora), ktorý by osvedčoval na základe čoho bol určený konkrétny konečný užívateľ výhod.

Explicitne sa ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

Lehota na podanie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

Ak sa chystáte založiť spoločnosť po 01.11.2018, musíte tieto zmeny reflektovať, a teda súčasťou návrhu na zápis novej spoločnosti do obchodného registra (tzv. prvozápis) musia byť aj údaje o konečnom užívateľovi výhod, t.j. osobe, ktorá bude mať „finálny“ majetkový prospech z činnosti, resp. existencie danej spoločnosti.

Existujúce spoločnosti, resp. spoločnosti, ktoré budú do obchodného registra zapísané do 31.10.2018, budú musieť tento zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra vykonať najneskôr do 31.12.2019.

Sankcie

Je potrebné upozorniť, že v prípade ak sa ukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod nezodpovedajú skutočnosti, registrový súd je oprávnený uložiť v takom prípade spoločnosti alebo osobe, ktorá je oprávnená konať v jej mene pokutu až do výšky  3.310,- EUR.

Viac informácií k tejto téme vám radi poskytneme v našej kancelárii.

Read More
Veterné elektrárne v podmienkach Slovenskej republiky

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov  – veterné elektrárne v podmienkach Slovenskej republiky za kalendárny rok 2016 na celkovej spotrebe elektriny vo výške 19,99 %. Z toho najnižší podiel zo všetkých zdrojov mala veterná energia s ročným množstvom vyrobenej elektriny iba vo výške cca 6.000 MWh – dva zdroje s celkovou inštalovanou kapacitou 3,14 MW. Pritom v roku 2002 bol stanovený využiteľný potenciál veternej energie pre Slovensko na 600 GWh.

Naproti tomu, podľa údajov Európskej asociácie veternej energie (The European wind energy asssociation), mali okolité krajiny pripojené veterné zdroje s celkovým inštalovaným výkonom: Česká republika – 217 MWh, Poľsko 1.616 MW, Rakúsko – 1.084 MWh, Maďarsko – 329 MWh a Nemecko – 29.060 MWh.

Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú územia, kde je priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške merania 10 m minimálne 4,0 m/s. Na Slovensku máme približne 4300 km2 oblastí vhodných na stavbu veterných elektrární. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach i na nížinách. V súčasnosti síce nie je vypracovaná komplexná mapa celého Slovenska, avšak konkrétne údaje o poveternostných podmienkach pri určovaní vhodnosti danej lokality môže poskytnúť Slovenský hydrometeorologický ústav.

Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010 -4.1., ktorou sa ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky (ďalej len ako „Smernica“), rozdeľuje územie Slovenskej republiky do troch kategórií v závislosti od vhodného potenciálu pre umiestňovanie veterných elektrární: (i) vhodné územia, (ii) územia podmienečne vhodné a (iii) a územia nevhodné. Výstavba veterných turbín je vylúčená na územiach národných parkov a v dosahu hlavných migračných trás a výskytu vzácnych druhov vtáctva. Okrem vhodných veterných podmienok je pre výstavbu veterného parku rozhodujúcim faktorom aj možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených krajinných území a členitosť osídlenia jednotlivých území.

Výstavba energetického zariadenia

Pred samotnou výstavbou veternej elektrárne, je investor elektrárne povinný požiadať o posúdenie navrhovanej činnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (proces Environmental Impact Assessment – EIA). V zmysle Prílohy č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú veterné elektrárne bez limitu predmetom posudzovania.

Ďalej podľa § 12 energetického zákona, elektroenergetické zariadenie možno stavať iba na základe osvedčenia o  výstavbe energetického zariadenia (ďalej ako „osvedčenie”). Osvedčenie je podkladom pre územné konanie a stavebné konanie ako aj dokladom k žiadosti o pripojenie k prenosovej sústave alebo distribučnej sústave. Nutnosť osvedčenia rovnako ako pri povolení na podnikanie v energetike, je podmienená celkovým inštalovaným výkonom nad 1 MW.

Osvedčenie vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe kladného stanoviska Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. (ďalej len ako „SEPS”). Ministerstvo hospodárstva SR nevydá osvedčenie tomu žiadateľovi, ktorý nedoloží ku svojej žiadosti kladné stanovisko SEPSu.

Stanovisko SEPS
Ako bolo spomínané vyššie, Ministerstvo hospodárstva SR vydá osvedčenia na výstavbu energetického zariadenie až na základe súhlasného stanoviska SEPS. V prípade zariadenia s výkonom nad 1 MW je potrebné aj súhlasné vyjadrenie URSO.

Výsledkom veľkého nárastu inštalovaného výkonu v súvislosti s fotovoltickými elektrárňami bol postoj SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy a subjektu zodpovedného za udržiavanie vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny v SR v reálnom čase, ktoré na základe záverov a odporúčaní nezávislých štúdii, vlastných analýz a posúdení celkovej situácie, v júli 2010 vydalo stanovisko, že prestáva až do konca roka 2011 vydávať kladné stanoviská k žiadostiam o vydanie osvedčenia potrebnom pre výstavbu zariadenia na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie alebo veternej energie.

Dôvodom je to, že „výška inštalovaného výkonu vysoko presahuje limit inštalovaného výkonu zdrojov s vysokou fluktuáciou výroby, ktorý bol podľa SEPS ako aj podľa odporúčaní nezávislých štúdii, absorbovateľný elektrizačnou sústavou SR. Táto situácia mohla podľa SEPS dospieť do veľmi vážneho stavu, pretože najmä v letnom období mohla spôsobiť zložité prevádzkové režimy v elektrizačnej sústave SR z pohľadu jej dispečerského riadenia, resp. zabezpečení vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny v reálnom čase. V letnom období bolo totiž nevyhnutné očakávať maximálnu výrobu slnečnej energie súčasne s očakávaným najnižším zaťažením/spotrebou elektriny v SR v tomto období. Pretože platí legislatívou garantovaný povinný výkup elektriny vyrobenej zo slnečnej energie, regulácia výroby týchto zdrojov nie je možná a bilancia technologického mixu zdrojov nasadených v elektrizačnej sústave SR tým pravdepodobne vyústi do vynúteného obmedzenia nasadenia, resp. výroby ostatných zdrojov elektriny. Udržať vyrovnanú bilanciu medzi spotrebou a výrobou elektriny v SR v reálnom čase by tak bolo najmä v letnom období nesmierne zložité. Fluktuácia výroby slnečnej energie musí byť regulovaná inými technológiami zdrojov elektriny, najmä fosílnymi   zdrojmi.  Situáciu  bolo  tiež  potrebné  výrazne skĺbiť  s  existujúcou   realitou  v   už   postavených  a využívaných zdrojoch elektriny na území SR. Prebytky výroby v letnom období sú veľmi ťažko realizovateľné exportom, pretože v tomto období sú vo všetkých okolitých sústavách vysoké prebytky inštalovaného výkonu. S veľkou pravdepodobnosťou by teda došlo k nútenému obmedzeniu výroby práve tých zdrojov elektriny, ktoré sú potrebné na reguláciu okamžitých zmien a fluktuáciu výroby spôsobenú najmä vplyvom slnečnej energie. Distribučné spoločnosti sú potom nútené – v zmysle platnej legislatívy – prednostne vykupovať výrobu zo slnečnej energie čím môže dôjsť k vytlačeniu možnosti prevádzky fosílnych, jadrových, možno aj vodných zdrojov elektriny.“

V novembri 2012 SEPS vydal oznam, podľa ktorého „nie je možné do konca roku 2016, resp. až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou OZE. Taktiež by až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než OZE vôbec povoliť postaviť na území SR, okrem už rozostavaného 3. a 4. bloku Mochoviec“.

Záver
Len máloktorá oblasť podnikania má tak často menené legislatívne podmienky ako obnoviteľné zdroje energií. Trh s elektrinou z OZE bol predovšetkým  v sektore slnečných elektrární v roku 2010 a v prvej polovici roku 2011 rýchlo rastúcim trhom s krátkou dobou návratnosti.

Situácia v energetike a oblasti OZE je značne závislá na aktuálne platnej legislatíve (politickom rozhodovaní) a bola v poslednom období výrazne ovplyvnená zásahmi štátu. Výstavba nových energetických zariadení využívajúcich veternú energiu v rozsahu aspoň približujúcom sa okolitým krajinám,   je predovšetkým v dôsledku aktuálne zamietavého stanoviska SEPS a na to nadväzujúcej nemožnosti získania osvedčenie MH SR,  momentálne nerealizovateľná.

JUDr. Matej Slezák

Read More
GDPR je v týchto dňoch vysoko aktuálna problematika

V roku 2018 zdá sa bude mesiac máj trochu iný, ako sme zvyknutí. Nastane čas uviesť do praxe GDPR, ktorý predstavuje komplexnú a závažnú tému. Ak má všetko prebehnúť riadne a v súlade so zákonom, je najvyšší čas, aby sa firmy pripravili už teraz. Zaškolenie zodpovedných pracovníkov a zavedenie procesov si totiž vyžadujú čas a do mája ho neostáva nazvyš.

Čo je to GDPR a čo viedlo k jeho vzniku?

Rýchly technologický rozvoj a globalizácia so sebou priniesli nové výzvy v oblasti ochrany osobných údajov. Rozsah získavania a zdieľania osobných údajov sa výrazne zväčšil. Jedno z najdôležitejších legislatívnych zmien v podnikateľskom prostredí roku 2018 predstavuje nové nariadenie EÚ č. 2016/679 tzv. GDPR (General Data Protection Regulation), ktoré vstúpi do účinnosti v celej EÚ odo dňa 25.05.2018. Primárnym cieľom GDPR je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb, bez ohľadu na to, kde a za akých okolností sú dáta spracúvané.

GDPR považuje za osobný údaj také informácie, ktorými možno priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu fyzickú osobu. Typicky sú osobnými údajmi meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu. Niektoré údaje ako e-mail a telefónne číslo, môžu, ale aj nemusia byť osobnými údajmi. Záleží na tom, či sa na základe nich, či ich kombinácie dá priamo alebo nepriamo (pomocou tretej osoby) zistiť, o akú osobu ide. Do kategórie osobných údajov patria aj rôzne pseudononymizované údaje, pri ktorých existuje možnosť identifikácie osoby prostredníctvom tretích osôb. Ďalšími osobnými údajmi môže byť:

  • Fotografia,
  • Odtlačok prsta,
  • Hlas,
  • Číslo účtu,
  • Lokalizačné údaje
  • ďalšie údaje technického charakteru, akými sú IP adresa alebo súbory cookies

Zatiaľ čo niektoré osobné údaje sa spracúvajú na základe zákona alebo v rámci plnenia zmluvných povinností, iné údaje podnikatelia získavajú na základe súhlasu dotknutej osoby. Takýto súhlas musí byť podľa GDPR konkrétny, slobodný, informovaný a jednoznačný (t.j. nemôže byť súčasťou obchodných podmienok), pričom podnikateľ musí byť schopný kedykoľvek preukázať, že súhlas so spracovaním osobných údajov mu bol skutočne udelený.

Zatiaľ čo pokuty podľa pôvodného zákona o ochrane osobných údajov dosahujú max. 200.000 EUR, GDPR za porušenie povinností pri ochrane osobných údajov stanovuje pokuty až do výšky 20.000.000 EUR, prípadne až do výšky 4 % z celosvetového ročného obratu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES ( 3 ) sa vzťahuje na všetky spracúvania osobných údajov v členských štátoch, a to vo verejnom aj v súkromnom sektore. Nevzťahuje sa však na spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré sú mimo pôsobnosti práva Spoločenstva, ako sú napríklad činnosti v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce.

Read More
Predpokladané zmeny v systéme podpory OZE

Už niekoľko rokov prebieha diskusia o optimalizácii nastavenia systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚKVET).

Je tomu tak predovšetkým z troch dôvodov:
(i) že súčasné nastavenie systému podpory vyrobenej elektriny z OZE a VÚKVET generuje deficit na strane prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktorý stále rastie a rovnako,
(ii) že výrobné náklady technológií z OZE a VÚKVET za ostatné roky sa dramaticky znížili, sú viac konkurenčné, a preto ich treba viac začleniť do trhového mechanizmu bez nutnosti štátnych subvencií,
(iii) celková produkcia elektriny vyrobenej z OZE a VÚKVET sa podľa súčasne platnej právnej úpravy používa na krytie strát prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, avšak už mnoho rokov prevyšujú ich reálne straty, pričom do roku 2020, resp. 2030 podiel takto vyrobenej elektriny bude vďaka novým výzvam zo strany EÚ naďalej rásť.

Existuje predpoklad, že v priebehu roka 2018 dôjde k prijatiu novely zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe, ktorá bude reflektovať trhovo orientovaný typ podpory v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 a spočívať v:

  • presune povinností z prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav pod jeden subjekt, ktorý bude vykonávať centrálnu správu systému podpory elektriny vyrobenej z OZE a VÚKVET, a to administráciou podpory, dátového manažmentu a financovanie podpory;
  • minimalizácii trhovo deformačných opatrení prostredníctvom odstránenia podpory formou doplatku (feed in tariff) a zavedením tzv. príplatku (feed in premium);
  • integráciou vyrobenej elektriny na trh prostredníctvom výrobcu, ktorý bude sám zodpovedný za predaj elektriny príslušným obchodníkom na trhu;
  • vlastnej zodpovednosti výrobcov za odchýlku;
  • pridelení novej kapacity cez úspech vo výberovom konaní;
  • špeciálnom režime pre malé inštalácie a technológie.

a to všetko za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny.

Takisto možno predpokladať rozšírenie úľavy z platby za tarify za prevádzkovanie systému (TPS) na viacero priemyselne náročných odberateľov, príp. plošné zníženie pre všetkých podnikateľov.

Rovnako je otázna účasť štátu v systéme podpory, a to či aspoň časť takto vyplatenej podpory  bude hradená zo štátneho rozpočtu alebo či ostane celá na pleciach všetkých odberateľov.

Efektívny výkon samotného nového systému podpory pre nových výrobcov bude samozrejme podmienený odstránením tzv. stop-stavu zo strany regionálnych distribučných sústav.

Konkrétne odpovede na otázku ako si štát predstavuje ďalší vývoj v oblasti OZE a VÚKVET nám však dá až finálne verzie legislatívnych návrhov.

JUDr. Matej Slezák

Read More
Zvýšená zodpovednosť štatutárov

Právnická kancelária IUS AEGIS o zvýšenej zodpovednosti štatutárov.

Prijatím zákona č. 264/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník sa okrem iného sprísnia povinnosti štatutárnych orgánov, bývalých štatutárov ako aj osôb konajúcich prostredníctvom tzv. bielych koní.

V súčasnosti platí, že ak osobe, ktorá je jediným štatutárnym orgánom zanikne táto funkcia, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti  Novela obchodného zákonníka zavádza povinnosť štatutárnemu orgánu spoločnosti, ktorý ako jediný vykonával posledný funkciu štatutárneho orgánu a od zániku tejto funkcie nebol v lehote 60 dní zapísaný do obchodného registra nový štatutárny orgán, podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.

Bývalý štatutárny orgán bude taktiež povinný poskytnúť primeranú súčinnosť súdu, správcovi dane, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, správcom a exekútorom, a to v takom rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka.

K zodpovednosti štatutárov už dnes platí, že ak je spoločnosť v úpadku, musí štatutár podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Prax je však taká, že táto povinnosť sa nie riadne plní, a preto bude štatutárom za porušenie tejto povinnosti hroziť postih. Každý veriteľ, ktorý bude takýmto konaním štatutára dotknutý, môže žiadať súd o diskvalifikáciu štatutára. Diskvalifikovaný štatutár nebude môcť byť štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a to po dobu 3 rokov. Zároveň bude povinný uspokojiť nároky veriteľa, ktoré neuspokojila obchodná spoločnosť alebo družstvo.

Povinnosť štatutára konať s odbornou starostlivosťou a v súlade s záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, má aj osoba, ktorá nie je štatutárnym orgánom, resp. členom štatutárneho orgánu, ale fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu bez vymenovania do tejto funkcie. Porušením tejto povinnosti má rovnakú zodpovednosť ako samotný člen štatutárneho orgánu.

Jedným z hlavných účelov prijatej novely Obchodného zákonníka bolo zavedenie účinných opatrení v boji proti tzv. „bielym koňom“. V tejto súvislosti bol zavedení trestný čin nekalej likvidácie ako nová skutková podstata trestného činu do Trestného zákona. Daný trestný čin sa bude vzťahovať nielen voči osobám, ktoré len prepožičajú svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ale aj na osoby, ktoré majú úmysel ukončenia podnikania likvidáciou prevodom na takého „biele kone“ a osoby, ktoré takúto osobu vyhľadajú a/alebo sprostredkujú.

Ďalším obmedzením, ktoré novela zákona prináša v súvislosti so štatutárom spoločnosti je aj to, že na menovanie do funkcie bude potrebný súhlas toho, kto má byť menovaný a tento súhlas musí byť s úradne overeným podpisom.

Radoslav Zigo

Read More