január 6, 2018

Veterné elektrárne v podmienkach Slovenskej republiky

by Webydopohody7 in Blog

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov  – veterné elektrárne v podmienkach Slovenskej republiky za kalendárny rok 2016 na celkovej spotrebe elektriny vo výške 19,99 %. Z toho najnižší podiel zo všetkých zdrojov mala veterná energia s ročným množstvom vyrobenej elektriny iba vo výške cca 6.000 MWh – dva zdroje s celkovou inštalovanou kapacitou 3,14 MW. Pritom v roku 2002 bol stanovený využiteľný potenciál veternej energie pre Slovensko na 600 GWh.

Naproti tomu, podľa údajov Európskej asociácie veternej energie (The European wind energy asssociation), mali okolité krajiny pripojené veterné zdroje s celkovým inštalovaným výkonom: Česká republika – 217 MWh, Poľsko 1.616 MW, Rakúsko – 1.084 MWh, Maďarsko – 329 MWh a Nemecko – 29.060 MWh.

Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú územia, kde je priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške merania 10 m minimálne 4,0 m/s. Na Slovensku máme približne 4300 km2 oblastí vhodných na stavbu veterných elektrární. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach i na nížinách. V súčasnosti síce nie je vypracovaná komplexná mapa celého Slovenska, avšak konkrétne údaje o poveternostných podmienkach pri určovaní vhodnosti danej lokality môže poskytnúť Slovenský hydrometeorologický ústav.

Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010 -4.1., ktorou sa ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky (ďalej len ako „Smernica“), rozdeľuje územie Slovenskej republiky do troch kategórií v závislosti od vhodného potenciálu pre umiestňovanie veterných elektrární: (i) vhodné územia, (ii) územia podmienečne vhodné a (iii) a územia nevhodné. Výstavba veterných turbín je vylúčená na územiach národných parkov a v dosahu hlavných migračných trás a výskytu vzácnych druhov vtáctva. Okrem vhodných veterných podmienok je pre výstavbu veterného parku rozhodujúcim faktorom aj možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených krajinných území a členitosť osídlenia jednotlivých území.

Výstavba energetického zariadenia

Pred samotnou výstavbou veternej elektrárne, je investor elektrárne povinný požiadať o posúdenie navrhovanej činnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (proces Environmental Impact Assessment – EIA). V zmysle Prílohy č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú veterné elektrárne bez limitu predmetom posudzovania.

Ďalej podľa § 12 energetického zákona, elektroenergetické zariadenie možno stavať iba na základe osvedčenia o  výstavbe energetického zariadenia (ďalej ako „osvedčenie”). Osvedčenie je podkladom pre územné konanie a stavebné konanie ako aj dokladom k žiadosti o pripojenie k prenosovej sústave alebo distribučnej sústave. Nutnosť osvedčenia rovnako ako pri povolení na podnikanie v energetike, je podmienená celkovým inštalovaným výkonom nad 1 MW.

Osvedčenie vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe kladného stanoviska Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. (ďalej len ako „SEPS”). Ministerstvo hospodárstva SR nevydá osvedčenie tomu žiadateľovi, ktorý nedoloží ku svojej žiadosti kladné stanovisko SEPSu.

Stanovisko SEPS
Ako bolo spomínané vyššie, Ministerstvo hospodárstva SR vydá osvedčenia na výstavbu energetického zariadenie až na základe súhlasného stanoviska SEPS. V prípade zariadenia s výkonom nad 1 MW je potrebné aj súhlasné vyjadrenie URSO.

Výsledkom veľkého nárastu inštalovaného výkonu v súvislosti s fotovoltickými elektrárňami bol postoj SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy a subjektu zodpovedného za udržiavanie vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny v SR v reálnom čase, ktoré na základe záverov a odporúčaní nezávislých štúdii, vlastných analýz a posúdení celkovej situácie, v júli 2010 vydalo stanovisko, že prestáva až do konca roka 2011 vydávať kladné stanoviská k žiadostiam o vydanie osvedčenia potrebnom pre výstavbu zariadenia na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie alebo veternej energie.

Dôvodom je to, že „výška inštalovaného výkonu vysoko presahuje limit inštalovaného výkonu zdrojov s vysokou fluktuáciou výroby, ktorý bol podľa SEPS ako aj podľa odporúčaní nezávislých štúdii, absorbovateľný elektrizačnou sústavou SR. Táto situácia mohla podľa SEPS dospieť do veľmi vážneho stavu, pretože najmä v letnom období mohla spôsobiť zložité prevádzkové režimy v elektrizačnej sústave SR z pohľadu jej dispečerského riadenia, resp. zabezpečení vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny v reálnom čase. V letnom období bolo totiž nevyhnutné očakávať maximálnu výrobu slnečnej energie súčasne s očakávaným najnižším zaťažením/spotrebou elektriny v SR v tomto období. Pretože platí legislatívou garantovaný povinný výkup elektriny vyrobenej zo slnečnej energie, regulácia výroby týchto zdrojov nie je možná a bilancia technologického mixu zdrojov nasadených v elektrizačnej sústave SR tým pravdepodobne vyústi do vynúteného obmedzenia nasadenia, resp. výroby ostatných zdrojov elektriny. Udržať vyrovnanú bilanciu medzi spotrebou a výrobou elektriny v SR v reálnom čase by tak bolo najmä v letnom období nesmierne zložité. Fluktuácia výroby slnečnej energie musí byť regulovaná inými technológiami zdrojov elektriny, najmä fosílnymi   zdrojmi.  Situáciu  bolo  tiež  potrebné  výrazne skĺbiť  s  existujúcou   realitou  v   už   postavených  a využívaných zdrojoch elektriny na území SR. Prebytky výroby v letnom období sú veľmi ťažko realizovateľné exportom, pretože v tomto období sú vo všetkých okolitých sústavách vysoké prebytky inštalovaného výkonu. S veľkou pravdepodobnosťou by teda došlo k nútenému obmedzeniu výroby práve tých zdrojov elektriny, ktoré sú potrebné na reguláciu okamžitých zmien a fluktuáciu výroby spôsobenú najmä vplyvom slnečnej energie. Distribučné spoločnosti sú potom nútené – v zmysle platnej legislatívy – prednostne vykupovať výrobu zo slnečnej energie čím môže dôjsť k vytlačeniu možnosti prevádzky fosílnych, jadrových, možno aj vodných zdrojov elektriny.“

V novembri 2012 SEPS vydal oznam, podľa ktorého „nie je možné do konca roku 2016, resp. až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou OZE. Taktiež by až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než OZE vôbec povoliť postaviť na území SR, okrem už rozostavaného 3. a 4. bloku Mochoviec“.

Záver
Len máloktorá oblasť podnikania má tak často menené legislatívne podmienky ako obnoviteľné zdroje energií. Trh s elektrinou z OZE bol predovšetkým  v sektore slnečných elektrární v roku 2010 a v prvej polovici roku 2011 rýchlo rastúcim trhom s krátkou dobou návratnosti.

Situácia v energetike a oblasti OZE je značne závislá na aktuálne platnej legislatíve (politickom rozhodovaní) a bola v poslednom období výrazne ovplyvnená zásahmi štátu. Výstavba nových energetických zariadení využívajúcich veternú energiu v rozsahu aspoň približujúcom sa okolitým krajinám,   je predovšetkým v dôsledku aktuálne zamietavého stanoviska SEPS a na to nadväzujúcej nemožnosti získania osvedčenie MH SR,  momentálne nerealizovateľná.

JUDr. Matej Slezák